Pinus strobus L. - borovica hladká (vejmutovka)

tr>
Čelaď: borovicovité, Pinaceae
Habitus: vo svojej domovine 30 až 50 metrov vysoký strom, v strednej Európe do 25 metrov
Borka: sivá až tmavosivá, u starších stromov rozbrázdená borka, tvoriaca obdĺžnikové platničky; mladé konáre sú zelené a ohybné
Listy: ihlice od 5 do 15 cm dlhé usporiadané v brachyblastoch po piatich; modrozelené až sivozelené, mäkké a ohybné, prevísajúce
Šištice - samčie: žlté alebo fialové, tvoriace žltý peľ
Šištice - samičie: ružovkastozelené, podlhovasto vajcovité až valcovité
Semená: krídlaté semená uložené vo valcovitých šiškách visiacich spravidla na konci konárov; šišky tmavohnedé, často ostávajúce na strome dlho po vypadaní semien; šišky na šupinách vylučujú veľké množstvo živice
Nároky: Svetlomilná drevina, odolná voči nízkym teplotám. Dobre znáša mestské prostredie.
Rozšírenie: Pochádza z východu Severnej Ameriky, kde tvorí rovnorodé aj zmiešané porasty ihličnatých lesov. Do Európy bola introdukovaná v roku 1705. U nás je často vysádzaná ako lesná drevina. V našich podmienkach trpí rôznymi ochoreniami spôsobenými najmä hubami. V rámci Slovenska bola vysádzaná aj v parkoch. Niektoré jej výsadby boli vyhlásené za chránené, napríklad Vejmutovkový porast v Kremnici, ktorý bol vysadený na prelome 19. a 20. storočia.
Pôvodnosť: Nepôvodný druh, na území Slovenska iba ako pestovaná drevina.
Využitie: Drevo sa využíva v stavebníctve, na výrobu nábytku, zápaliek. V Severnej Amerike patrí medzi najvýznamnejšie lesnícke dreviny. V strednej Európe často vysádzaná v mestskej zeleni.
Zaujímavosť: V minulosti sa vo veľkom vysádzala pre potreby papierenského priemyslu.
Synonymá: