Hedera helix L. - brečtan popínavý

Čelaď: aralkovité, Araliaceae
Habitus: až 30 metrov dlhá liana s priliepavými korienkami
Borka: svetlohnedá až sivohnedá, plytko rozbrázdená, husto porastená drobnými korienkami
Listy: striedavé, srcovité až elipsovité alebo široko srdcovité, dlaňovito 3-5-laločné, celistvookrajové, kožovité
Kvety: žltkastozelené, v okolíkoch
Plody: tmavo fialové až čierne, guľaté bobule zakončené terčíkom; usporiadané do kompaktných okolíkov
Nároky: Drevina náročná na pôdne živiny a pôdnu vlhkosť. Voči svetlu má veľmi širokú ekologickú valenciu - dokáže rásť aj v zapojených porastoch s minimálnym množstvom svetla, ale zakvitne iba pri plnom oslnení.
Rozšírenie: Európa, Malá Ázia. U nás sa vyskytuje najmä v listnatých lesoch, kde tvorí lesný podrast. V lužných lesoch vytvára husté zárasty korún.
Pôvodnosť: Na území Slovenska pôvodný druh.
Využitie: Výťažky z rastliny sa využívajú pri výrobe liečiv.
Zaujímavosť: Je jedovatý, celá rastlina. Považuje sa za treťohorný relikt, ktorý sa zachoval v špecifických podmienkach. Môže rásť prichytený o podklad (skaly, múry budov) alebo o stromy. Na podklad sa prichytáva pomocou špeciálnych "lepivých korienkov", ktoré vyrastajú vo veľkom počte na stonkách. Schopnosť zakvitnúť majú iba tie jedince, ktoré majú dostatok svetla (v lese sa dostanú do koruny stromov).
Synonymá: