| Čelaď: |
bršlencovité, Celastraceae |
| Habitus: |
 |
1-3 metre vysoký, nízko rozkonárený ker |
|
| Borka: |
  |
tmavosivá až černastá, rozbrázdená borka s belavými puklinami, na povrchu sa vyskytujú drobné bradavičky |
|
| Konárik: |
 |
mladé konáriky so zelenou kôrou, ktorá je husto posiata drobnými bradavicami. |
|
| Listy: |
 |
protistojné, podlhovasto elipsovité až vajcovité, vrúbkovane pílkovité, na rube na žilnatine páperisté |
|
| Kvety: |
  |
bledookrové až ružovkasté, červenobodkované, v pavidliciach po 1-3 kvety |
|
| Plody: |
  |
ružovočervené štvorhranné tobolky, v ktorých sa nachádzajú semená uložené v oranžovom miešku. Po dozretí čierne čiastočne zabalené semená visia na krátkych stopkách. |
|
| Nároky: |
Polotieňomilná teplomilná drevina. |
| Rozšírenie: |
Bršlen bradavičnatý má rozsiahly areál výskytu od južnej Škandinávie po východnú Európu, Balkánsky polostrov a Malú Áziu. Na Slovesku sa vyskytuje prevažne vo svetlých dubových a dubovo-hrabových lesoch, prípadne v lesostepných formáciách, kde tvorí súčasť krovinného podrastu. |
| Nároky: |
Pôvodná drevina na území Slovenska. |
| Využitie: |
Vysádza sa ako okrasná drevina. |
| Zaujímavosť: |
Celá drevina je jedovatá. |
| Charakteristické znaky: |
Od bršlenu európskeho sa líši menšími listami, konármi pokrytými drobnými bradavicami a výraznými čiernymi semenami. |
| Synonymá: |
|