| Čelaď: |
bršlencovité, Celastraceae |
| Habitus: |
 |
väčšinou ker alebo zriedkavo strom dorastajúci do výšky 2 - 6 metrov |
|
| Borka: |
   |
sivá až tmavosivá, rozbrázdená s belavými puklinami; mladé konáriky sú zelené hladké, s pozdĺžnymi korkovými šivohnedými lištami |
|
| Listy: |
  |
protistojné, vajcovito kopijovité až elipsovité, vrúbkovane pílkovité, dlhé až do 10 cm |
|
| Kvety: |
 |
žltobiele obojpohlavné, v pavidliciach po 3-8 kvetov |
|
| Plody: |
  |
ružové štvorhranné tobolky. Semená sú uložené v oranžových mieškoch, ktoré po dozretí vyčnievajú z tobolky. |
|
| Nároky: |
Drevina náročná na pôdnu vlhkosť, dobre znáša mestské prostredie. |
| Rozšírenie: |
Bršlen európsky má rozsiahly areál rozšírenia v Európe - od Stredozemia až po južnú Škandináviu a Ural, okrem Pyrenejského polostrova. U nás rastie v rôznych spoločenstvách, najmä v lužných lesoch, tiež v dubových a dubovo-hrabových lesoch. Vyskytovať sa môže i v lesostepných porastoch. |
| Pôvodnosť: |
Pôvodná drevina na území Slovenska. |
| Využitie: |
Vysádza sa ako okrasná drevina, do živých plotov. V minulosti je z bršlena využívalo tvrdé, žlto sfarbené drevo na výrobu špáradiel a fajok. |
| Zaujímavosť: |
Celá drevina je jedovatá. |
| Charakteristické znaky |
Od bršlenu bradavičnatého sa líši väčšími listami, pozdľžnymi korkovými lištami na konárikoch. |
| Synonymá: |
Euonymus vulgaris |