| Čelaď: |
bukovité, Fagaceae |
| Habitus: |
 |
Opadavý, až 30 metrov vysoký strom |
|
| Borka: |
 |
sivohnedá až tmavohnedá, u starších stromov rozbrázdená borka |
|
| Listy: |
  |
striedavé, podlhovasto kopijovité listy dosahujúce dĺžku až do 30 cm; okraj listov je ostro pílkovitý; listy lesklé, na lícnej strane tmavšie ako na rubovej; |
|
| Kvety - samčie: |
 |
samčie kvety usporiadné v krémovožltých, úzkych, dlhých jahňadách; kvitne v júni |
|
| Kvety - samičie: |
 |
samičie kvety na krátkych stopkách zoskupené pri konáruku v skupinách po 2 až 5 kusov; zelené |
|
| Plody: |
  |
tmavohnedé vajcovité nažky - gaštany v guľovitých silne ostnatých čiaškach; čiašky sa rozpadajú na 4 časti a následne sa môžu gaštany uvoľniť; dozrieva v októbri |
|
| Nároky: |
Teplomilná a svetlomilná drevina, náročná na pôdnu vlhkosť. |
| Rozšírenie: |
Pochádza z oblasti Stredozemného mora, Malej Ázie a Kaukazu. Na Slovensku má severnú hranicu rozšírenia. O jeho pôvodnosti sa vedú polemiky. V oblasti Stredomoria je súčasťou listnatých lesov s dubmi a hrabovcom. |
| Pôvodnosť: |
Nepôvodný druh na území Slovenska. Dlhodobo pestovaný. |
| Využitie: |
Pestuje sa v gaštaniciach. Plody sa jedia pečené. Používajú sa v cukrárstve. Drevo sa využíva na výrobu nábytku a v stavebníctve. |
| Zaujímavosť: |
V oblastiach, kde je gaštan dôležitou potravinou sa z jeho plodov vyrába múka. Často sa v bežnom živote pojmom gaštan označuje aj pagaštan konský, ktorého semená sú však nejedlé. Podľa Prílohy č.3a k Vyhláške č. 24/2003 Z. z. je tento druh zaradený do Zoznamu nepôvodných druhov rastlín, ktoré sa môžu sadiť alebo pestovať za hranicami zastavaného územia obce. |
| Synonymá: |
Castanea vesca |