Morus alba L. - moruša biela

200" height="150">
Čelaď: morušovité, Moraceae
Habitus: opadavý 10 až 12 metrov vysoký strom
Borkaa: sivohnedá až hnedá, rozbrázdená borka
Konarik: hnedé až zelenohnedé konáriky sú v mladosti chlpaté, neskôr lysé; púčiky striedavé
Listy: striedavé tvarovo veľmi premenlivé listy s prevažne vajcovitou a často na viacero lalokov delenou čepeľou; okraje listu pílkovité; na rubovej strane na žilnatine páperisté, lícna strana lysá
Kvety - samčie: usporiadané v svetložltých prevísajúcich jahňadách dosahujúcich dĺžku 5 cm
Kvety - samičie: svetlozelené v guľovitých súkvetiach na krátkej stopke, často vzpriamené
Plody: bielozelené až červenkasté, vajcovito valcovité plodstvá kôstkovičiek - moruše
Nároky: Svetlomilná a teplomilná drevina nenáročná na pôdu
Rozšírenie: V Európe je nepôvodnou drevinou. Bola dovezená z Číny. Na Slovensku sa vyskytuje ako pestovaný druh. Občas splanieva a samovoľne sa šíri do okolia sídiel v najteplejších oblastiach Slovenska. Príbuzný druh moruša čierna Morus nigra sa líši čiernym sfarbením plodov a výrazne laločnatými listami. Moruša čierna pochádza z územia Malej Ázie a Afganistanu.
Pôvodnosť: Nepôvodná, dlhodobo pestovaná drevina na území Slovenska.
Využitie: Plody moruše sa jedia, používajú sa na výrobu džemov.
Zaujímavosť: Listami moruše sa živí priadka morušová (Bombyx mori), z ktorej vlákien sa vyrába hodváb. Moruša bola dovezená na naše územie za účelom chovu priadky morušovej. Podľa Prílohy č.3a k Vyhláške č. 24/2003 Z. z. je tento druh (spolu s morušou čiernou Morus nigra) zaradený do Zoznamu nepôvodných druhov rastlín, ktoré sa môžu sadiť alebo pestovať za hranicami zastavaného územia obce. Na Slovensku sa pestujú viaceré miestne odrody, z ktorých najznámejšou je tzv. Trnavská moruša.
Synonymá: Morus constantinopolitana, Morus indica, Morus tatarica